Zložky životného prostredia

            Hlavnými zložkami systému ŽP sú litosféra, hydrosféra, atmosféra, pedosféra a biosféra. Na každú zložku sa možno pozerať ako na samostatný systém, pri ktorom existujú vnútorné väzby i väzby s ostatnými systémami. Jednotlivé zložky ŽP nepôsobia na človeka izolovane, samostatne, ale v rozmanitých kombináciách, vzájomne ovplyvňovaných a podmienených. Vonkajšie prostredie každého organizmu (teda aj človeka) má popri genetických faktoroch zásadný vplyv na jeho zdravie, pracovnú aktivitu, kvalitu jeho života, ako aj celkovú kvalitu jeho životnej úrovne.

            Litosféra je horninové prostredie Zeme (zemské jadro a zemská kôra). Súčasťou ŽP je len tenká povrchová vrstva litosféry.

            Pedosféru tvoria pôdy v rôznom stupni vývoja. Pre existenciu človeka na našej planéte má mimoriadne veľký význam najmä z hľadiska jej poľnohospodárskeho využitia.

            Hydrosféru tvorí všetka voda na Zemi, či už podzemná, povrchová alebo atmosférická, ktorá nie je viazaná chemicky. Zahŕňa najmä moria, oceány, vody riek a potokov, sneh a ľad, vodu v pôde a v horninovom prostredí.

            Atmosféra tvorí plynný obal Zeme a delí sa ešte na niekoľko vrstiev podľa vzdialenosti od zemského povrchu:

q       troposféra do 10 km,

q       stratosféra do 25 km,

q       mezosféra do 80 km,

q       termosféra do 800 km,

q       exosféra do 90 000 km.

            Biosféra tvorí tú časť zemského povrchu, kde existuje život, v užšom ponímaní je to súhrn (systém) všetkých živých organizmov na Zemi. Prvý krát sa s pojmom biosféra stretávame na začiatku 19. storočia u francúzskeho biológa G. Lamarca. Švajčiarsky geológ E. Suess (1877) opisuje biosféru ako genetickú jednotu živej a neživej prírody. Vernadský (1924) definuje biosféru ako planetárny obal, ktorého zloženie, štruktúra a energetika je výsledkom bývalej a súčasnej aktivity spoločenstiev živých organizmov.

            E. P. Odum charakterizuje biosféru nasledovne: „Tento pojem zahrňuje súhrnne pozemské živé organizmy, ktoré sú v takej interakcii s celým fyzikálnym prostredím, že udržiavajú vo vyváženom stave systém, ktorým prechádza energia od svojho vstupu ako energia slnečná, až po svoj únik v podobe tepla do vesmírneho priestoru“. Jednotlivé zložky životného prostredia neexistujú oddelene, ale navzájom sa prelínajú. Kvalita životného prostredia je teda ovplyvňovaná miestnymi, regionálnymi aj globálnymi podmienkami.