POPLATKY

K základným ekonomickým nástrojom ochrany ovzdušia patria:

q       poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných stacionárnych zdrojov znečistenia,

q       poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých stacionárnych zdrojov znečistenia,

q       prirážka k poplatku za znečisťovanie ovzdušia.

Uvedené poplatky sa vzťahujú na prevádzkovateľov (právnické a fyzické osoby) veľkých, stredných a malých tuzemských stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, teda netýkajú sa dopravy (mobilné zdroje znečisťovania) a ani znečisťovania ovzdušia z vzňykurovania v jednotlivých domácnostiach.

Novým ekonomickým nástrojom, ktorého zavedenie vyplynie z pripravovaného zákonoňa o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, budú poplatky za nakladanie s látkami a výrobkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu Zeme.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných stacionárnych zdrojov znečistenia

Cieľom poplatku je vytvárať tlak na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia v smere znižovania znečistenia. Ďalšou funkciou poplatku je zhromažďovanie finančných prostriedkov za účelom ich následného investovania do činností zameraných na ochranu ovzdušia pred znečisťovaním. Poplatok sa platí za každú tonu znečisťujúcej látky emitovanej do ovzdušia z veľkého  a stredného zdroja znečistenia. Poplatok je záväzný a jeho výška sa určuje na základe množstva a škodlivosti vypúšťaného znečistenia. Súčasný spôsob výpočtu a platenia poplatku, ako aj mechanizmus oznamovania údajov bol zavedený zákonom SNR č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

Zdroje znečisťovania sa členia podľa tepelného výkonu, miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania na:

q       veľké zdroje znečisťovania, t.j. technologické celky na spaľovanie palív so súhrným tepelným výkonom rovným alebo vzšším ako 50MW a ostatné osobitne závažné technologické celkz, napr.: výroba koksu, plynov, surového železa, cementu, skla, pohonných látok, výbušnín a pod.

q       Stredné zdroje znečisťovania, t.j. technologické celky na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom rovným alebo vyšším ako 0,2 MW až do 50MW, ostatné závažné technologické celky, napr.: teplárne, hutnícka druhovýroba, tehelne, výroba papiera a pod.

K týmto zdrojom znečistenia patria aj lomy a obdobné plochy s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja znečistenia.

Výška poplatku sa určuje na obdobie jedného roka pre všetky druhy vypúšťaných znečisťujúcich látok podliehajúcich poplatkovej povinnosti. (Príloha zákona SNR č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.) Znečisťujúce látky sa delia na hlavné a ostatné.

1.      Hlavné znečisťujúce látky – v praxi sú najčastejšie spoplatňované:

q       tuhé emisie 3 000,- Sk/t

q       oxid siričitý 1000,- Sk/t

q       oxidy dusíka 800,- Sk/t

q       oxid uhoľnatý 600,- Sk/t

2.      Ostatné znečisťujúce látky – je ich cca 120 a sú zaradené do tried I. – IV.:

q       I. trieda 2000,- Sk/t – najčastejšie sú spoplatňované azbest, kadmium, ortuť, benzopyrén.

q       II. trieda 10000,- Sk/t – najčastejšie sú spoplatňované arzén a jeho zlúčeniny, benzén, olovo, zinok, kyanidy.

q       III. trieda 5000,- Sk/t – najčastejšie sú spoplatňované formaldegyd, chlór, sírovodík, fenol, anilín.

q       IV. trieda 1000,- Sk/t – najčastejšie sú spoplatňované acetón, amoniak, chlórbenzén, styrén, metylmetakrylát, toluén.

Základný poplatok za jednotlivú znečisťujúcu látku sa určuje vynásobením množstva vypúšťanej látky zisteného podľa skutočnosti uplynulého roka výškou uvedenej sadzby.

Prevádzkovateľ veľkého a stredného zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obvodného úradu ŽP úplné a pravdivé údaje potrebné na určenie výšky poplatku. Úrad ŽP preskúma poskytnuté údaje a vydá rozhodnutie o určení poplatku. Určené emisné limity si prevádykovatelia zdrojov merajú sami. Zatiaľ nie je predpis, ktorý by zaväzoval ku kontinuálnemu meraniu povolených emisných limitov.

Zákon o poplatkoch má svoju časovú nábehovú krivku z dôvodu vytvorenia finančného a časového priestoru pre prevádzkovateľov zdrojov znečistenia na odstránenie alebo zníženie zdrojov znečisťovania ovzdušia. Z uvedených dôvodov platby budú rásť nasledovne: 1992 – 20 % z celkovej sadzby, 1993 – 40 %, 1994 – 1995 – 60 %, 1996 – 1667 – 80 %, od roku 1998 – 100 %.

Poplatok je príjmom Štátneho fondu ŽP SR (ŠFŽP SR). Tieto prostriedky sa používajú na financovanie činností súvisiacich s ochranou ovzdušia. V roku 1992 príjem robil 95 mil. Kčs a v roku 1993 to bolo 238 mil. Sk a v roku 1994 360,5 mil. Sk.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých stacionárnych zdrojov znečistenia

Malé zdroje znečisťovania sú technologické celky na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW, ostatné technologické celky (okrem veľkých a stredných zdrojov), plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobiť znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov, ak nie sú súčasťou veľkého alebo stredného zdroja znečistenia, a iné stavby, zariadenia a činnosti výrazne znečisťujúce ovzdušie.

Výška poplatku sa určuje ročnou paušálnou sumou max. do 10000,- Sk. Ide o emisie z tuhých palív, ale aj emisie z kvapalných a plynných palív úmerne podľa veľkosti zdroja a škodlivosti vypúšťaných látok.

V praxi vzhľadom na to, že emisie škodlivých látok nie sú merané, poplatok sa určuje na základe používaného paliva. Obec určuje poplatky všeobecne záväzných nariadením, ktoré je pre znečisťovateľov obligatórne. Poplatok je príjmom rozpočtu obce. Príjem sa má používať v prospech ŽP. Jeho objem za SR sa nesleduje. Možnosť spoplatňovať prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania v súčasnosti jednotlivé obce využívajú nedostatočne, okrem veľkých miesť a obcí v priemyselných aglomeráciách.

Prírážka k poplatkom za znečisťovanie ovzdušia

Na základe § 4 ods. 3 zákona SNR č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia sa k základnému poplatku pripočítava prirážka vo výške 50 % tohto poplatku, ak veľký alebo stredný zdroj nedodržal určený emisný limit. Cieľom prirážky je finančne motivovať znečisťovateľov k dodržiavaniu povolených emistných limitov. Vzťahuje sa na nové i jestvujúce zdroje znečisťovania.

Prirážka má byť príjmom ŠFŽP SR a jej použitie má smerovať do aktivít ochrany ovzdušia pred znečisťovaním. Keďže kontinuálne meranie emisných limitov v praxi nejestvuje, neumožňuje to dokázať znečisťovateľom prekročenie emisných limitov a následne uplatňovať prirážku. Z uvedených dôvodov nebol za roky 1992 a 1993 z týchto prirážok získaný žiadny príjem do ŠFŽP SR.

Poplatky za nakladanie s látkami a výrobkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu Zeme

Prudký úbytok stratosférického ozónu zaznamenaný v posledných rokoch, známy pod pojmom „ozónová diera“, patrí v súčasnosti k najzávažnejším globálnym problémom ŽP. Prvým krokom medzinárodného spoločenstva na riešenie tohto závažného problému bolo prijatie tzv.  „Viedenskej dohody“ o ochrane ozónovej vrstvy, ktorú podpísalo 22. marca 1985 20 krajín a Európske hospodárske spoločenstvo. Signatári dohody podporili ďalší výskum ozónovej vrstvy, neprijali však žiadne konkrétne záväzky na zníženie produkcie a používanie freónov a ďalších látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Hlavne vďaka aktivite UNEP bol 16. septembra 1987 podpísaný tzv. „Montrealský protokol“ o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Protokol ustanovuje podmienky a regulačné opatrenia na výrobu a obchod s freónmi. Pre freóny a ostatné látky podieľajúce sa na poškodzovaní ozónovej vrstvy sa zaviedol pojem „látky poškodzujúce ozónovú vrstvu“. Do júla 1990 sa k Montrealskému protokolu prihlásilo už 62 krajín a Európske hospodárske spoločenstvo.

Vzhľadom k tomu, že poškodzovanie ozónovej vrstvy malo neustále stúpajúci trend, na druhom rokovaní strán Montrealského protokolu v Londýne v dňoch 27. – 29. júna 1990 a treťom rokovaní v Kodani v dňoch 17. – 25. novembra 1992 sa vo forme dodatkov k Montrealskému protokolu (tzv. Londýnsky dodatok a Kodaňský dodatok) navrhlo sprísnenie regulácie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, a to tak termínovo, ako aj čo do počtu. Výsledky možno zhrnúť nasledovne:

q       Freóny (CFC): 75 % redukcia k 1.1.1994, úplný zákaz k 1.1.1996.

q       Halóny: zákaz od roku 1994.

q       Tetrachlórmetán: 85 % redukcia do roku 1995, zákaz k 1.1.1996.

q       1,1,1 – trichlóretán: 50 % redukcia do roku 1995, zákaz k 1.1.1996.

q       Chlórofluórované neplnohalogénované uhľovodíky: 35 % redukcia do roku 2004, 65 % do roku 2010, 90 % do roku 2015, 99,5 % do roku 2020, zákaz od roku 2030.

q       Brómfluórované neplnohalogénované uhľovodíky: zákaz od roku 1996.

q       Metylbromid: stal sa kontrolovanou látkou, znižovanie jeho výroby a spotreby v rôznych krajinách bude diferencované v zmysle dodatočných dohôd, zmrazenie spotreby v roku 1995 na úroveň roku 1991, no žiadne zníženie spotreby oprotí roku 1991

Vláda ČSFR uznesením z 21. júna 1990 č. 449 schválila pristúpenie ČSFR k Viedenskej dohode a k Montrealskému protokolu, a tým sa zaviazala postupne znižovať a do stanoveného termínu úplne ukončiť výrobu, dovoz, vývoz a spotrebu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Vláda SR svojím uznesením z 20. apríla 1993 č. 272 vyslovila súhlas s prijatím Londýnskeho dodatku. Ku Kodaňskému dodatku (z roku 1992) zatiaľ SR nepristúpila. Na SR, ako jeden z nástupníckych štátov bývalej ČSFR, prešla povinnosť plnenia záväzkov Viedenskej dohody, Montrealského protokolu a jeho Londýnskeho dodatku v rozsahu, ktorý bol stanovený po predchádzajúcej dohode s ČR.

Doterajšie právne predpisy neumožňujú kvantitatívnu reguláciu výroby a výrobnej spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme, pretože ide o administratívny zásah do podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb. Preto je potrebné prijať osobitný zákon NR SR o ochrane ozónovej vrstvy Zeme ustanhovuje podmienky výroby, dovozu, vývozu, uvádzania do obehu a skladovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme a výrobkov s obsahom týchto látok v súlade s Montrealským protokolom a jeho Londýnskym dodatkom. Upravujú sa tiež práva a povinnosti orgánov, ktoré budú vykonávať štátnu správu v tejto oblasti, a určujú sa termíny úplného zákazu týchto látok a výrobkov z nich.

Pripravovaný zákon zavádza aj nový ekonomický nástroj – poplatok za nakladanie s látkami a výrobkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu Zeme. Tieto poplatky budú slúžiť ako zdroj na poskytnutie pomoci tým subjektom, tkré budú podnikať v oblasti zberu, recyklácie alebo regeneráci týchto látok a zneškodňovania chladiacich alebo hasiacich zariadení. Zavedenie týchto poplatkov bude súčasne vytvárať tlak na ukončenie výrob, pri ktorých sa používajú tieto látky.

Návrh zákona ukladá poplatkovú povinnosť výrobcom a dovozcom týchto látok (s výnimkou tetrachlórmetánu, ktorý sa používa pri výrobe bezolovnatého benžínu a zatiaľ zaň nebola nájdená adekvátna náhrada) a právnickým osobám a vyzickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré vyrábajú chladiace zariadenia. Platitelia poplatku budú povinní vypočítavať výšku poplatku v závislosti od množstva dovezených látok alebo vyrobených chladiacich zariadení, odvádzať poplatok do Štátneho fondu ŽP SR a súčasne oznamovať MŽP SR výšku odvedeného poplatku. Návrh zákona dáva právo ŠFŽP SR a štátnej inšpekcii ŽP nahliadnuť do podkladov, na základe ktorých bol poplatok vypočítaný.

Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vyrába alebo dováža tieto látky, by mala platiť poplatok vo výške 20,- Sk za každý kilogram vyrobenej alebo dovezenej látky.

Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vyrába chladiarenské a mraziarenské zariadenia s obsahom tejto látky, by mala platiť poplatok vo výške:

q       20,- Sk za každý vyrobený kus chladiarenského zariadenia s objemom chladeného priestoru do 340 l vrátane,

q       20,- Sk za každý vyrobený kus mraziarenského zariadenia s objemom mrazeného priestoru do 400 l vrátane,

q       60,- Sk za každý vyrobený kus chladiarenského zariadenia s objemom chladeného priestoru nad 340 l do 900 l vrátane,

q       60,- Sk za každý vyrobený kus mraziarenského zariadenia s objemom mrazeného priestoru nad 400 L do 900 l vrátane,

q       100,- Sk za každý vyrobený kus chladiarenského zariadenia (okrem tepelných čerpadiel)

Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vyrába klimatizačné zariadenia s obsahom tejto látky, by mala platiť poplatok vo výške:

q       50,- Sk za každý vyrobený kus s chladiacim výkonom do 5 kW vrátane,

q       100,- Sk za každý vyrobený kus s chladiacim výkonom nad 5 kW do 30 kW vrátane,

q       500,- Sk za každý vyrobený kus s chladiacim výkonom nad 30 kW.

Poplatky za uloženie odpadu

Zákon SNR č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov ukladá povinnosť platiť tieto poplatky každému pôvodcovi odpadov, ktorý ukladá odpad na skládku za účelom jeho zneškodnenia. Tento zákon neupravuje poplatky za iné spôsoby zneškodňovania odpadov. Poplatok je konštruovaný dvojzložkovo a pozostáva zo základného poplatku a z prirážky. Základný poplatok sa určuje v závislosti od množstva a druhu odpadu alebo jeho kategórie. Prirážka sa určuje indexovým spôsobom v závislosti od toho, či skládka spĺňa technické podmienky na prevádzku skládok podľa osobitných predpisov (najmä nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.).

Poplatok má dve základné funkcie:

·        základný poplatok je finančnou kompenzáciou obci, na území ktorej je skládka umiestnená.

·        Prirážka k základnému poplatku má stimulovať prevádzkovateľa skládky, aby ju uviedol do súladu s požadovanými technickými kritériami.

Zákon ďalej pripúšťa odložiť platenie poplatku pôvodcom a odvodu prirážky prevádzkovateľom skládky, ak vykonajú opatrenia s cieľom znížiť množstvo odpadu alebo zlepšiť technický stav skládky; v niektorých prípadoch môže úrad ŽP platenie poplatku či odvod prirážky odpustiť.

Výšku poplatku vypočítava pôvodca odpadu, prevádzkovateľ skládky však zodpovedá za overenie správnosti výpočtu. Prevádzkovateľ skládky je zo zákona povinný poplatok vyberať. V štvrťročných intervaloch potom odvádza základný poplatok do rozpočtu obce, na území ktorej sa skládka nachádza. Použitie príjmu zo základného poplatku je účelovo viazané na tvorbu a ochranu ŽP obce. Prirážku odvádza do Štátneho fondu ŽP SR. Tieto príjmy sa používajú na realizáciu cieľov Programu odpadového hospodárstva SR.

Sadzby základných poplatkov sú určené v nábehovej krivke s cieľovým rokom 1996, čo je v súlade s pôvodne 5 ročným prechodným obdobím podľa zákona o odpadoch.

Odpad sa člení do 5 kategórií:

1.                                            zeminy a hlušiny,

2.                                            ostatný odpad (okrem 1), napr.: odpad z potravín, pochutín, krmív, zvierat,

3.                                            komunálny odpad,

4.                                            zvláštny odpad (okrem 3 a 5) napr.: koža, detergenty, odpad z čističiek odpadových vôd,

5.                                            nebezpečný odpad.

Prirážka sa vypočíta ako súčin základného poplatku a indexu (tabuľka č.3).

Tabuľka č.3

Výpočet prirážky za uloženie odpadu