OBCHODOVATEĽNÉ“ EMISNÉ POVOLENIA

Východzia forma tohto prístupu vznikla v USA ako v krajine, kde bola najdlhšia skúsenosť s emisnými cetifikátmi a úsilie o maximálne využitie pôsobenia trhových vzťahov. Postupne sa tu vytvorili rôzne modifikácie (tzv. bubble policy, offset policy, emissions banking policy, netting policy), ktorých spoločným znakom je snaha vytvoriť znečisťovateľom maximálny priestor pre voľbu nákladovo najvýhodnejšieho riešenia pri znižovaní emisií.

Zjednodušene možno opísať celý systém asi takto: v úzkej nadväznosti na normatívne nástroje, ktoré stanovia celkovú úroveň emisií v určitej oblasti, vydá príslušný orgán štátnej správy taký počet emisných povolení, ktorý zodpovedá v svojom súhrne stanovenému emisnému maximu.

Emisné povolenia majú charakter cenných papierov, možno s nimi obchodovať, t.j. možno ich kupovať a predávať na trhu, ktorý tiež určí ich hodnotu. Každý jednotlivý znečisťovateľ v danej oblasti sa potom môže rozhodnúť, či je preňho výhodnejšie znížiť objem svojich emisií a svoje emisné povolenie zodpovedajúce rozsahu tohto zníženia predať alebo naopak. Tak sa dosiahne v rámci oblasti nákladové optimum, pretože emisie sa redukujú tam, kde je to nákladovo najvýhodnejšie.

        Systém emisných povolení sa v súčasnosti využíva v rámci EÚ pri ochrane atmosféry pred globálnym poškodením.