Interakcia človeka a životného prostredia

Každý človek ako jedinec i ako člen rôznych spoločenských skupín je spätý so svojim ŽP mnohými zložitými vzťahmi. Životné prostredie má na človeka v procese jeho vývoja  (fylogenézy) a vývinu (ontogenézy),  aktívny formujúci vplyv, ktorý si jednotlivec často ani neuvedomuje. Výrazne však pociťuje vplyvy zdravotné a ekonomické.

Človek ako každý iný živý organizmus je so svojím ŽP neustále v interakcii. Na jednej strane je svojím ŽP ovplyvňovaný, a to kladne i záporne, na druhej strane sám svoje prostredie kladne či záporne ovplyvňuje, resp. ho prispôsobuje svojim potrebám. To mu umožňuje vytvoriť si vhodné podmienky pre svoju existenciu vo veľmi rozdielnych geografických, klimatických a ekologických podmienkach. Charakteristická je najmä zmena pôvodného, prevažne prírodného prostredia, ktorému sa ľudský organizmus po mnoho generácií prispôsoboval, na prostredie civilizované, urbanizované, umelé. Využitie techniky v rozvoji priemyslu mení pritom prostredie človeka tak rýchlo, že prakticky každá nová generácia sa musí vysporiadať s novými, podstatne odlišnými podmienkami svojej existencie. Vo vzťahu k biologickej podstate človeka sa tieto rýchle zmeny môžu stať jedným z limitujúcich faktorov ďalšieho rozvoja spoločnosti. Preto otázka adaptačnej kapacity človeka sa stáva jednou z kardinálnych otázok vzťahu človeka a prostredia. Ľudský organizmus je schopný „akceptovať“ tie vonkajšie faktory, na ktoré je fylogeneticky prispôsobený. Ak sa stretne s faktorom novým, doposiaľ preň neznámym, snaží sa naň adaptovať (pokiaľ to je možné).