ÚHRADY (Enviromentálna politika)

ÚHRADY

Úhrady za dobývací priestor a vydobyté nerasty

Povinnosť platiť úhrady za dobývací priestor a vydobyté nerasty vyplýva zo zákona 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský yákon) v yniní zákona SNR č. 498/1991 Zb. Podrobnosti o výške náhrad, spôsobe ich platenia, o znížení úhrady ya vydobyté nerasty a oslobodení od tejto úhrady určuje nariadenie vlády SR č. 155/1994 Z.z. o úhrade za dobývací pristor a úhrade za vydobyté nerasty.

Výška úhrady za dobývací priestor je určená paušálne a predstavuje 5000 Sk za každý i začatý km² plochy v jeho vymedzení na povrchu. Výpočet úhrady uskutočňuje právnická alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na dobývanie ložiska. Výpočet ročnej úhrady obsahuje názov priestoru, údaje o druhu nerastu, o ploche a výške úhrady. Výpočet úhrady tvorí súčasť dokumentácie, ktorá sa predkladá spolu s návrhom na určenie dobývacieho priestoru alebo s návrhom na jeho zmenu.

Výšku úhrady za vydobyté nerasty alebo nerasty po ich úprave a zušľachtení vykonanom v súvislosti s ich dobývaním vypočítava organizácia, ktorá dobýva výhradné ložisko, ako percentuálny podiel zo súčinu celkových tržieb za vydobyté nerasty a sadzby úhrady. Tržby sa chápu ako trhová cena, pričom trhovou cenou sa rozumie cena za 1 tonu (m³) vydobytého nerastu alebo cena za 1 tonu (m³) nerastu upraveného, za ktorú ich organizácia v kalendárnom roku odpredala. Výška sadzby úhrady bola určená dohodou príslušných ústredných orgánov štátnej správy SR. Je stanovená v Prílohe č. 2 nariadenia vlády SR č. 155/1994 Z.z. a pohybuje sa v rozmedzí 0,3 % - 10,0 %.

Pri nerastoch, ktoré organizácia ďalej spracúva na výrobky, a cena vydobytých nerastov nie je známa, sa výška úhrady za vydobyté nerasty určuje prepočtom tržieb na úroveň ceny vydobytých nerastov v pomere, ktorý zodpovedá podielu nákladov na dobývanie k celkovým nákladom vynaloženým na výrobkz vyrobené z vydobytých nerastov. V prílohe č. 1 nariadenia vlády SR č. 155/1994 Z.z. sa uvádzajú oba spôsoby výpočtu úhrady za vydobyté nerasty. V § 3 sa rieši výška úhrady za vydobyté nerasty alebo výrobky, ktoré si organiyácia ponecháva pre vlastnú spotrebu alebo ktoré nepredá. Úhrada sa vzťahuje aj na dobývacie priestory a dobývanie ložisk nevyhradených nerastov, o ktorých rozhodli príslušné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva. Ako podklady na výpočt úhrady za vydobyté nerasty organizácia vedie doklady o objeme ťažby, tržbe, nákladoch na dobývanie nerastov a o celkových nákladoch na výrobky vyrobené z vydobytých nerastov, prípadne povolenie zníženia tejto úhrady.

Na žiadosť organizácie môže Ministerstvo financií SR po dohode s Ministerstvom hospodárstva SR v odôvodnených prípadoch, najmä v záujme využívania nerastného bohatstva, alebo ak ide o prípad závažnej udalosti alebo havárie, najmä požiaru v podzemí, výbuchu plynov, závalu banských diel, prievalu vôd a bahnín, erupcie, prietrží hornín, uhlia a plynov, banských otrasov a erupcií, pri ktorých dochádza k značným hmotným škodám, znížiť úhradu za vydobyté nerasty, prípadne povoliť aj oslobodenie od tejto úhrady, avšak najviac na ? roky.

Platenie úhrad za dobývacie priestory a úhrad za vydobyté nerasty sa uskutočňuje prostredníctvom obvodného banského úradu, v ktorého obvode pôsobnosti sa nachádza dobývací priestor. Úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu SR. Podkladom pre vedenie účtov úhrad obvodnými banskými úradmi ako správcami úhrad sú priznania úhrad za dobývacie priestory a priznania úhrad za vydobyté nerasty, ktoré organizácie predkladajú obvodným banským úradom súčasne s platením úhrad.

Závažným nedostatkom tohto ekonomického nástroja je, že jednotná úhrada za dobývací priestor, ako aj za jednotlivé vydobyté komodity nerieši rozdielne individuálne náklady jednotlivých dobyvateľov.

                        1.6.2.2.4 Domáce zdroje financovania starostlivosti o životné prostredie

Domáce zdroje financovania starostlivosti o ŽP majú u nás v porovnaní so zahraničnými zdrojmi podstatne väčší význam. Možno ich rozdeliť na tzv. centrálne a miestne, prípadne regionálne zdroje. Centrálnymi zdrojmi financovania starostlivosti o ŽP sú štátny rozpočet SR a rozpočty štátnych účelových fondov SR; miestnymi (obecnými) zdrojmi financovania sú rozpočty obcí a mimorozpočtové peňažné fondy obcí (účelové obecné fondy) a regionálne alebo záujmové fondy. Do týchto zdrojov plynú zákonom stanovené preňažné prostriedky označované ako príjmy, ktoré sa potom využívajú vo forme výdavkov na financovanie konkrétnych opatrení na ochranu ŽP. Podstatnou súčasťou celkových príjmov týchto domácich zdrojov sú dane, poplatky a ďalšie platby za znečisťovanie ŽP a za hospodárske využívanie prírodných zdrojov, ktoré platia fyzické alebo právnické osoby na základe osobitných predpisov.

Centrálne zdroje

Zákon NR SR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR v znení neskorších predpisov upravuje postavenie, funkciu a zostavenie štátneho rozpočtu SR, štátneho záverečného účtu SR, postavenie rozpočtov obcí a použitie ich prostriedkov, určuje zásady hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami ajeho kontrolu, ustanovuje druhy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a upravuje zriaďovanie a zásady hospodárenia štátnych účelových fondov SR.

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky. Môžu sa z neho poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a podnikateľom, dotácie a návratné finančné výpomoci obciam. Dotácie s aposkytujú na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb podľa zákona o štátnom rozpočte. Dotácie sa môžu použiť len na určené účely a za podmienok stanovených Ministerstvom financií SR.

Štátne účelové fondy sú zriaďované zákonom Národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Doteraz boli zriadené nasledovné štátne účelové fondy s environmentálnym zameraním:

·        Štátny fond ŽP SR (zriadený zákonom SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde ŽP SR, v znení neskorších predpisov), účelom ktorého je v zmysle § 1 tohto zákona sústreďovať peňažné prostriedky a využívať ich v záujme ŽP,

·        Štátny fond zveľaďovania lesa SR (zriadený zákonom SNR č. 131/1991 Zb o Štátnom fonde zveľaďovania lesa SR, novelizovaný zákonom NR SR č. 183/1993 Z.z.) za účelom zabezpečenia peňažných prostriedkov na reprodukciu a zveľaďovanie lesa v SR so zreteľom na splnenie všetkých jeho funkcií, na odstraňovanie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov na les a na ekologizáciu lesného hospodárstva,

·        Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu (zriadený zákonom SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu), účelom ktorého je zabezpečovať prostriedky na zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a celkové zveľadenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

·        Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zriadený zákonom NR SR č. 254/1994 Z.z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi) za účelom sústredenia finančných prostriedkov určených na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioadtívnymi odpadmi.

Správu štátneho fondu vykonáva z prostriedkov svojho rozpočtu ústredný orgán ustanovený zákonom (ministerstvo). Správu Štátneho fondu ŽP SR vykonáva Ministerstvo ŽP SR, správu Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR a správu ostatných uvedených fondov vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Každý štátny fond má zo zákona postavenie právnickej osoby. Organizáciu a činnosť každého štátneho fondu podrobnejšie upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda SR. Zdrojom týchto štátnych fondov sú ich vlastné príjmy ako aj príjmy z ich ekonomických aktivít. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu môže byť použitá dotácia zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom NR o štátnom rozpočte. Zdroje štátneho fondu a okruh použitia jeho prostriedkov vymedzuje zákon, ktorým bol štátny fond zriadený.

Pravidlá a spôsob poskytovania a použitia peňažných prostriedkov z jednotlivých štátnych fondov upravujú osobitné vykonávacie predpisy (napr vyhláška SKŽP č. 176/1992 Zb. o podmienkach poskytovania a použitia prostriedkov Štátneho fondu ŽP SR, vyhláška MLVH SR č. 57/1992 Zb. o podmienkach poskytovania a používania prostriedkov Štátneho fondu zveľaďovania lesa SR v znení vyhlášky MP SR č. 126/1994 Z.z., nariadenie vlády SR č. 76/1993 Z.z.., ktorým sa upravujú podmienky a spôsob poskytovania prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi).

O poskytnutie prostriedkov príslušného fondu žiada žiadateľ písomnou žiadosťou. Na poskytnutie prostriedkov fondu nemá pritom právny nárok. Žiadosti sa predkladajú príslušným orgánom štátnej správy, ktoré ich ďalej predkladajú (odstupujú) príslušnému štátnemu fondu. Fond je povinný zisťovať všetky okolnosti potrebné na rozhodnutie o efektívnom využití prostriedkov fondu. O žiadostiach rozhoduje minister na základe stanoviska rady fondu ako poradného orgánu. Opakovanú žiadosť v tej istej veci, pokiaľ v nej nie sú uvedené nové skutočnosti, možno podať až po uplynutí 1 roka od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Ak minister žiadosti vyhovie, vo svojom rozhodnutí uvedie podmienky, za ktorých sa prostriedky fondu poskytnú. Na základe tohto rozhodnutia uyatvára fond s každým žiadateľom písomnú zmluvu o oskytnutí prostriedkov fondu, ktorá musí obsahovať najmú účel, na ktorý sa prostriedky poskytujú, ich výšku a formu, lehoty a spôsob čerpania a kontrolu ich použitia. Kontrolu použitia poskytnutých prostriedkov vykonávajú štátne fondy v súčinnosti s územne príslušnými orgánmi štátnej správy.

Miestne zdroje

Miestnymi zdrojmi financovania starostlivosti o ŽP sú rozpočty obcí a mimorozpočtové peňažné fondy obcí (účelové obecné fondy obcí) a spoločné regionálne fondy alebo záujmové fondy (§ 7 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov).

Právna úprava týkajúca sa zostavovania rozpočtov obcí, použitia ich prostriedkov a špecifikácie druhov príjmov a výdavkov rozpočtov obcí je obsiahnutá:

·        v zákone SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

·        v zákone NR SR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR,

·        v osobitných predpisoch (napr. zákon SNR č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov, zákona SNR č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia).

Obce financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných rozpočtových príjmov; v prípade nedostatku vlastných zdrojov na financovanie preukázateľne nutných potrieb obce môžu dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu. Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce. Príjmy rozpočtu obec využíva okrem iného i na financovanie starostlivosti o ŽP, a to najmä na:

·        financovanie konkrétnych úloh obce spojených s tvorbou a ochranou ŽP obce,

·        zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku starostlivosti o ŽP preneseného na obce zákonom.

Obec môže na plnenie svojich úloh zriadiť tiež účelové obecné fondy. Podľa § 25 zákona o rozpočtových pravidlách SR si môže obec vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Sú tvorené zo zostatkov týchto fondov z minulých rokov a z prebytkov hospodárenia bežného roka. Zostatky týchto fondov koncom roka neprepadajú. O spôsobe tvorby a použitia jednotlivých peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo na financovanie opatrení na ochranu ŽP v konkrétnych regiónoch môžu obce zriadiť spoločný regionálny alebo záujmový fond. Správu takéhoto fondu vykonáva podľa dohodnutých pravidiel rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili.