POPLATKY

Poplatky predstavujú v ekonomickej teórii platby spojené s určitým úkonom alebo službou štátnej správy. V súlade s touto definíciou sú u nás zavedené napríklad poplatky správne, notárske a súdne. Poplatky z hľadiska ochrany ŽP možno definovať ako platby za znečisťovanie určitej zložky ŽP alebo za využívanie určitého prírodného zdroja.

Prístupy k stanoveniu výšky sadzieb poplatkov za znečisťovanie ŽP alebo za využívanie prírodných zdrojov môžu byť rôzne podľa toho, akú si zvolíme základnú filozofiu poplatkov, tzn. aký cieľ ich zavedením budeme sledovať. Dôvodom pre zavedenie poplatkov môže byť napríklad:

q       snaha o maximálnu motiváciu (stimuláciu)znečisťovateľov ŽP k realizácii opatrení vedúcich k zníženiu znečisťovania,

q       zaistenie prostriedkov pre financovanie alebo čiastočnú finančnú podporu určitých stanovených cieľov v ochrane ŽP,

q       kompenzácia škôd vzniknutých na ŽP danou činnosťou.

Poplatky môžu byť samozrejme zavedené aj bez jednoznačného stanovenia ich základného princípu. V takom prípade však budú plniť skôr symbolické ciele a nestanú sa účinným ekonomickým nástrojom.

Podstatou ekonomickej stimulácie sa musí stať zavedenie takých platieb poplatkov, ktoré bude považovať podnik za tak vysoké, že sa mu „vyplatí“ vynaložiť prostriedky na výstavbu a prevádzku zariadení na ochranu ŽP. Pokiaľ poplatky za znečisťovanie budú minimálne rovnaké (alebo vyššie) ako tieto náklady na ochranu ŽP, bude realizácia takýchto zariadení znamenať odbúranie alebo výrazné zníženie týchto poplatkov v nákladoch podniku. Ochrana ŽP sa tak stane pre podnikovú sféru efektívnou činnosťou.

Poplatky plnia tiež ďalšiu významnú úlohu, a to zaistenie finančných prostriedkov pre konkrétne ciele v ochrane ŽP. Táto fiškálna funkcia je v niektorých európskych krajinách primárnou funkciou existujúcich poplatkov. V týchto krajinách boli alebo sú tieto poplatky zavádzané s cieľom zaistiť už vopred stanovený výnos finančných prostriedkov určený na konkrétne formy podpory stanovených cieľov.

U nás nie je fiškálna funkcia poplatkov prvoradá a výška poplatkov je konštruovaná predovšetkým s cieľom zaistiť žiadúcu stimuláciu u znečisťovateľov. Napriek tomu je tento fiškálny efekt nezanedbateľný a vytvára finančné zdroje na podporu realizácie potrebných opatrení.

Najvýznamnejšiu časť negatívnej stimulácie tvoria poplatky za znečisťovanie ŽP, ktoré majú svoje nezastupiteľné miesto medzi ekonomickými nástrojmi ochrany ŽP. Plnia predovšetkým funkciu jednotného postihu znečisťovateľov podľa stanovených sadzieb. V niektorých prípadoch je možné prirážku zvýšiť podľa stanovených kritérií. Výnos poplatkov vytvára zdroje pre pozitívnu stimuláciu. Vzhľadom k možnostiam rôznych úľav a odkladov platenia môžu poplatky predstavovať aj ďalšiu formu pozitívnej stimulácie priamo u daného subjektu. Všetky tieto funkcie vytvárajú z poplatkov systém, ktorý môže vytvoriť žiadúce ekonomické podmienky na presadzovanie cieľov environmentálnej politiky.

Okrem poplatkov za znečisťovanie ŽP sa používajú aj poplatky za využívanie prírodných zdrojov. Ich funkciou je ovplyvniť prostredníctvom stanovenej platby subjekty, ktoré využívajú daný prírodný zdroj. Toto ovplyvnenie môže byť uskutočnené priamo alebo nepriamo premietnutím do výslednej ceny.

Zásadným problémom u poplatkov za využívanie prírodných zdrojov je stanovenie takej výšky sadzieb, ktorá by bola založená na akomsi „ocenení“ týchto zdrojov, prípadne by vyjadrovala ich vzácnosť alebo snahu o ich efektívnejšie využívanie. Teoretické práce, ktoré sa zaoberajú oceňovaním prírodných zdrojov však nie sú zatiaľ v takej forme, aby ich bolo možné využiť pre vlastné spoplatňovanie. Pre stanovenie výšky jednotlivých platieb sú preto využívané väčšinou sadzby, ktoré do určitej miery iba simulujú túto hodnotu, cenu alebo vzácnosť daného prírodného zdroja.