Ekonomické nástroje

Na rozdiel od normatívnych nástrojov, ktoré na subjekty vytvárajú priamy administratívny tlak, ekonomické nástroje pôsobia na správanie subjektov nepriamo, prostredníctvom hodnotových signálov. Podniky, obce aj jednotlivci si môžu na základe svojej ekonomickej kalkulácie vybrať riešenie, ktoré najlepšie vyhovuje ich záujmom. Majú pritom dve možnosti:

a)      ŽP poškodzovať a platiť za to,

b)      poškodzovanie obmedziť alebo úplne vylúčiť, čím sa vyhnú povinnosti platiť, dokonca v istých prípadoch vďaka tomuto prístupu môžu získať aj určité finančné výhody.

            Nevyhnutnými atribútmi ekonomických nástrojov environmentálnej politiky preto sú:

q       finančná motivácia subjektov,

q       možnosť nezávisle sa rozhodovať na základe trhových podnetov a vlastnej ekonomickej úvahy,

q       prítomnosť štátnej autority,

q       zameranie sa na ochranu ŽP.

Súbor ekonomických nástrojov používaný pri usmerňovaní vývoja hospodárstva by mal byť vytvorený tak, aby pre všetky hospodárske organizácie i jednotlivcov bolo ekonomicky výhodnejšie minimalizovať spotrebu prírodných zdrojov, tvorbu odpadov, negatívne zásahy do krajiny a produkovať výrobky s vyhovujúcimi environmentálnymi parametrami a vyrábať tieto výrobky tak, aby boli pri ich produkcii zachované environmentálne štandardy. Zavádzanie ekonomických nástrojov sa musí opierať o jednotné princípy:

q       súbor ekonomických nástrojov starostlivosti o ŽP musí mať platnosť na celom území,

q       kvantitatívne vymedzenie nástrojov pozitívnej a negatívnej stimulácie bude diferencované podľa podmienok jednotlivých oblastí,

q       ekonomické nástroje sa budú v priebehu času meniť tak, aby sa rešpektoval rozvoj poznania a zároveň sa budú prispôsobovať environmentálnym štandardom vyspelých krajín.

Výhody ekonomických nástrojov

            Využívanie ekonomických nástrojov by malo priniesť:

q       zvýšenie efektívnosti nákladov na ochranu ŽP – optimistické prognózy, opierajúce sa najmä o skúsenosti z USA, predpokladajú možnosť dosiahnuť rovnaké environmentálne efekty s nákladmi až o 50 % nižšími ako pri použití čisto normatívnych nástrojov,

q       vyvolanie stimulácie k znižovaniu rozsahu poškodzovania ŽP, a to na základe ekonomického rozhodovania subjektov – tak, aby ten, kto sa bude správať k ŽP šetrne, mal nižšie náklady, resp. vyššie pozitívne efekty, ako keby sa tak nesprával, a naopak,

q       odstránenie alebo aspoň potlačenie nedostatkov sprevádzajúcich pôsobenie nástrojov priamej regulácie,

q       zvýšenie pružnosti správania sa subjektov, ktoré sa môžu voľnejšie rozhodovať a prispôsobovať meniacej sa situácii – na základe ekonomickej racionality si môžu zvoliť, či radšej budú platiť za znečisťovanie, či zavedú novú technológiu alebo dokonca ukončia činnosť v danej oblasti.

            Jednou z hlavných predností pôsobenia ekonomických nástrojov preto je, že berú do úvahy rôzne cesty, ako dosiahnuť ciele stanovené environmentálnou politikou a dávajú jednotlivcom i podnikom nové podnety na hľadanie nákladovo najmenej náročného variantu.