DANE:

Daňovú sústavu upravujú v SR najmä nasledovné právne normy: zákon č. 222/1992 Zb. o DPH v znení neskorších predpisov, zákony regulujúce spotrebné dane, zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 87/1994 Z.z. o cestnej dani, zákon č. 317/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností zmenený a doplnený zákonom NR SR č. 87/1993 Z.z.

DPH daň

patrí medzi hlavné zdroje štátneho rozpočtu, čoho predpokladom je transparentnosť, administratívna jednoduchosť, neutralita k vnútornému a zahraničnému obchodu. Je to nepriama daň, ktorá v konečnom dôsledku zaťažuje spotrebiteľa, nie platiteľa dane. Zahrnutím environmentálnych parametrov do tejto dane je možné daňovo zvýhodniť, prípadne úplne oslobodiť od platenia dane environmentálne nezávadné (ŽP menej zaťažujúce) výrobky a služby. Touto daňou sa zdaňuje každá súkromná a verejná spotreba a tiež dovoz tovarov a služieb. Vývoz zdaňovaný nie je. Hlavnou funkciou tejto dane je funkcia fiškálna, t.j. vytvárať zdroje štátneho rozpočtu. Preto táto daň nemôže ani slúžiť ako rozhodujúci nástroj stimulácie pozitívneho environmentálneho správania. Snaha spojiť fiskálny a riadiaci zámer (t.j. zámer ochrany ŽP) je pri tejto dani ťažko dosiahnuteľná. Pozitívny dopad na ŽP pri uplatnení zníženej alebo nulovej sadzby by bol neistý, zatiaľ čo úbytok zdrojov štátneho rozpočtu by mohol byť značný.

Pri daňovej prestavbe k 1.1.1993 sa u nás prijala koncepcia dvoch daňových sadzieb, ktorá zohľadňuje predovšetkým sociálne a do určitej miery environmentálne hľadiská. Z dôvodu ochrany ŽP boli do zníženej sadzby presadené niektoré výrobky ako napr. bioplyn, sobné automobily a vozidlá s elektrickými motormi konštruované predovšetkým pre dopravu osôb, sacie vzduchové filtre s katalytickým procesom. Kontroverznosť sociálneho a environmentálneho hľadiska sa prejavila zaradením do zníženej sadzby aj tepelnej a elektrickej energie a uhlia (predtým mali tieto položky nulovú sadzbu dane z obratu).

Možnosti využitia tejto dane pre ochranu ŽP sú však v súčasných slovenských podmienkach značne obmedzené v nadväznosti na proces transformácie ekonomiky. Nižšia sadzba dane z pridanej hodnoty je totiž vo vyťahu k preferencii environmentálne nezávadných výrobkov len teoretickým nástrojom. Jej ekonomická a environmentálna účinnosť môže byť zabezpečená len pri existencii dokonalej konkurencie. Ak tento predpoklad nie je splnený – čo je situácia u nás, môže sa prejaviť snaha výrobcov alebo predajcov o nadpriemerný zisk, pričom nižšie daňové zaťaženie sa v konečnej cene vôbec nemusí prejaviť.

Spotrebná daň

je nástrojom ovplyvňujúcim spotrebu výrobkov, ktorý možno účinne uplatniť pri environmentálne škodlivých výrobkoch. Jej účinnosť však nie je paušálna, ale týka sa len tých výrobkov, ktorých krivka dopytu je elastická. V ekonomicky vyspelých krajinách sú touto daňou postihované uhľovodíkové palivá a mazivá, vybrané druhy priemyselných hnojív a pesticídy. Tak ako pri DPH aj pri spotrebnej dani obmedzuje zahraničný obchod jej uplatnenie v širšom meradle.

Spotrebnou daňou možno postihovať nielen environmentálne škody, ktoré vznikajú priamo pri spotrebe výrobkov, ale ja škody spôsobené pri ich výrobe. Pritom je potrebné vyiať do úvahy najmä nasledovné hľadiská:

·        znečistenie, ktoré vzniká pri používaní výrobku alebo jeho zneškodňovaní,

·        spotrebu energie pri výrobe výrobku, rozdielnosť v spotrebe energie (železničná, cestná, letecká doprava),

·        trvanlivosť – výrobky, ktoré majú jednorazové použitie, zdaňovať vyššou sadzbou oproti výrobkom, ktoré majú vyššiu trvácnosť,

·        recyklovateľnosť výrobku – to znamená, z akého materiálu sa výrobok vyrobil,

·        možnosť opätovného využitia výrobku,

·        biologická odbúrateľnosť.

Pri využití tejto dane pre ochranu ŽP v situácii, ak neexistuje vhodný substitút za environmentálne škodlivý výrobok, uplatnenie takejto dane nepôsobí stimulatívne v smere jeho náhrady menej škodlivým výrobkom, ale plní fiškálny zámer.

V našej daňovej sústave sa v rámci spotrebných daní uplatňuje daň z uhľovodíkových palív a mazív, v zmysle zákona NR SR č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.1994, v znení zákona NR SR č. 183/1994 Z.z. a zákona NR SR č. 243/1994 Z.z.

Pri oslobodení od platenia dane z uhľovodíkových palív a mazív sú popri iných dôvodoch čiastočne zohľadnené aj environmentálne aspekty:

·        oslobodená je motorová nafta používaná ako pohonná látka v medzinárodnej lodnej doprave,

·        palivá a mazivá používané ako pohonná látka v medzinárodnej leteckej doprave (v súlade s medzinárodnými zvyklosťami),

·        uplatňuje sa daňová diferenciácia benzínu podľa obsahu olova,

·        daňové zvýhodnenie skvapalnených, resp. stlačených plynov používaných ako pohonná hmota a pod.

Daň z príjmov

je možné využiť na ochranu ŽP vo forme daňových úľav, prípadne oslobodením od jej platenia a zvýhodniť tak odbory priemyslu a služieb, orientované týmto smerom (napr. prevádzkovateľov malých vodných elektrární, veterných elektrární, solárnych zariadení, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení na výrobu bionafty a bioplynu). Stimulatívne v tomto smere pôsobí aj možnosť odpočítať od základu dane finančné dary, ktoré právnické a fyzické osoby venujú na ochranu ŽP. Inú možnosť predstavuje napr. odpočítanie od zdaniteľného základu výšky nákladov spätých s používaním mestskej hromadnej dopravy.

Cestná daň

upravuje zdanenie využívania pozemných komunikácií v SR motorovými vozidlami a prípojnými vozidlami. Daňou sú zaťažené vozidlá, ktoré sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

q       vozidlá mestskej hromadnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej služby,

q       vozidlá poháňané elektrickou alebo slnečnou energiou na dobu 5 rokov odo dňa pridelenia ŠPZ,

q       vozidlá používané výhradne na zvoz a rozvoz zásielok v kombinovanej doprave do prekladísk a z prekladísk kombinovanou dopravou najviac do vzdialenosti 50 km.

Základom dane pri úžitkových vozidlách a autobusoch je ich celková hmotnosť v tonách a počet náprav a pri osobných automobiloch ich zdvihový objem motora v cm³.

Sadzba dane pri vozidle vybavenom katalyzátorom alebo poháňanom skvapalneným plynom, resp. stlačeným zemným plynom sa znižuje o 25 % na dva roky, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, alebo v ktorom bolo vozidlo vybavené katalyzátorom alebo zariadením umožňujúcim uvedené druhy pohonu. Nárok na vrátenie dane vzniká daňovníkovi pri vozidlách, ktoré sa používajú v kombinovanej doprave (pozemná komunikácia – železnica, pozemná komunikácia – voda, pozemná komunikácia – železnica – voda), vtedy, ak v zdaňovacom období sa vykoná viac ako 120 ciest, pri ktorých sa v rámci jednej medzinárodnej alebo vnútroštátnej prepravy v kombinovanej doprave použije časť trasy alebo celá trasa po železnici alebo po vodnej doprave. V prípade, ak nedosiahne počet 120, uplatňujú sa diferencovane úľavy na dani.

 V rámci cestnej dane je možné oslobodiť od platenia dane do určitej doby, resp. znížiť sadzbu pre zárobkovo činné vozidlá, ktoré sú vybavené katalyzátorom, prípadne iným zariadením na znižovanie emisií. Sadzba dane sa znižuje o 25 % na 2 roky, začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, alebo mesiacom, v ktorom bolo vozidlo vybavené katalyzátorom alebo zariadením umožňujúcim pohon (stlačený plyn). Intenzita negatívnych dopadov dopravných prostriedkov na ŽP môže byť navyše zvažovaná jej modifikáciou, a to v nadväznosti na počet najazdených kilometrov, ako aj spotrebu paliva.

Daň z nehnuteľnosti

platia všetci užívatelia, fyzické i právnické osoby z pozemkov, stavieb a budov. Z hľadiska ochrany ŽP predstavuje táto daň významný nástroj najmä pre ochranu pôdy, zdrojov podzemných vôd a zachovanie ekologickej stability krajinz. Je možné napr. oslobodiť od platenia dane tú pôdu, na ktorej sa uplatňuje alternatívne hospodárenie, alebo poskytovať daňové úľavy majiteľom domov a iných objektov, ktoréí si nainštalujú energeticky úsporné vykurovanie, resp. zabzpečia zateplenie bytov za účelom zníženia tepelných strát.

Pri konštrukcii tejto dane je vhodné zohľadniť najmä nasledovné environmentálne aspekty:

q       ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zohľadňujúc pritom bonitu pôdy (odvod diferenciálnej renty),

q       ochranu lesného pôdneho fondu (lesných porastov) s diferencovaním podľa typu lesa,

q       výraznejšiu diferenciáciu ostatných plôch a pozemkov, zvažujúc najmä zastavané a nezastavané plochy (daň zo zastavaných plôch by mala byť podstatne vyššia ako z nezastavaných).

Dedičská a darovacia daň

nahradila predtým uplatňované notárske poplatky z dedičstva a darovania. Jej využitie pre ochranu ŽP je analogické ako pri dani z príjmov. Od základu dane sa môžu odpočítať tie finančné položky, ktoré daňoví poplatníci venujú ako dary do fondov orientovaných na ochranu ŽP (štátny fond ŽP, rozpočty obcí alebo nadácie zamerané na ochranu ŽP).

Dane na ochranu ŽP

mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť novej daňovej sústavy v zmysle zákona č. 212/1992 Zb. o sústave daní. Ich zaradenie do daňového systému malo umožniť vyjadriť negatívne externality, ktoré vznikajú pri poškodzovaní ŽP, ako aj pri poškodzovaní zdravia obyvateľstva. V pôvodných zámeroch sa neuvažovalo s tým, že by zavedením týchto daní malo dôjsť k zvýšeniu celkového daňového zaťaženia. Predpokladalo sa, že ich uplatnením sa podporia technické a technologické zmeny s cieľom  ochrany ŽP a vzniknú nové odvetvia environmentálne orientovaného priemyslu. V neskorších úvahách o uplatnení daní na ochranu ŽP došlo k značným posunom. Presadil sa názor, že akceptovateľnú mieru internalizácie negatívnych externalít vo vzťahu k základným zložkám ŽP je možné dosiahnuť inováciou (prebudovaním) u nás už uplatňovaného systému platieb (poplatky, odpady, odplaty, úhrady), čo bolo aj dôvodom na upustenie od uvažovaného zavedenia týchto daní.

Uvažované dane na ochranu ŽP možno zahrnúť do nasledovných okruhov:

q       daň  z environmentálne nevhodných výrobkov,

q       daň z vybraných surovín,

q       daň z negatívnych dopadov dopravy,

q       daň z negatívnych dopadov ťažby surovín.

Daň z environmentálne nevhodných výrobkov

by mala mať charakter spotrebnej dane. Predmetom zdanenia touto daňou sa môžu stať v tuzemsku vyrábané, vyťažené alebo do tuzemska dovezené environmentálne nevhodné výrobky, ktoré majú environmentálne vhodnejšiu alternatívu (substitút). Základom dane môže byť množstvo vyrobených alebo dovezených výrobkov. Zdanenie môže postihovať:

q       vybrané druhy obalov z polyvinylchloridu, nenávratné kovové obaly,

q       minerálne oleje a mazivá,

q       vybrané freóny,

q       vybrané pracie a čistiace prostriedky,

q       vybrané druhy batérií,

q       vybrané druhy náterových látok,

q       vybrané drevotrieskové a drevovláknité dosky a pod.

Daň z vybraných nerastných surovín

– jej predmetom by mali byť vybrané nerastné suroviny, ktorých ťažba, spracovanie alebo spotreba zaťažujú ŽP. Uplatnením tejto dane možno sledovať reguláciu ťažby a spotreby. Základ dane možno odvodiť od množstva surovín, z ktorých vzniká daňová povinnosť. Daň by sa mala dotýkať najmä uhlia, štrku, kaolínu a pod.

Daň z negatívnych dopadov dopravy

by mala sledovať cieľ diferencovane zaťažiť prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, a to v nadväznosti na rôznu intenzitu negatívnych dopadov týchto dopravných prostriedkov na ŽP.

Daň z negatívnych dopadov ťažby surovín

by mala byť odvodená od miery zaťaženia ŽP vlastnou ťažbou alebo spracovaním surovín. Základ dane možno odvodiť od trhovej ceny vyťaženej suroviny. V prípade, ak pre vyťaženú nerastnú surovinu nemožno určiť trhovú cenu, potom daňový základ možno odvodiť od podielu ťažobných nákladov na úplných nákladoch predaného výrobku.